každý mesiac zábava, vždy na inej ulici. Za dva roky tak stihneme celú obec. Bližšie sme to nedefinovali. Všetko okolo toho, ako by to malo prebiehať, sme ignorovali. Jednoducho, každá ulica si to bude organizovať, ako chce.
Prvú Uličnicu som si zobral na starosť. V nedeľu večer som zvolal tucet ľudí z ulice. Prišli. Pri dobrej kávičke sme si rozdelili úlohy. V obecnom pekárniku napečieme teplé pečivo, ponúkol sa Ondrej. Manželka a dcéry pomôžu. Jožko so synom postaví stany, ak by zapršalo. Teta Mlynarčiková nám oznámila, že v tom týždni ide na operáciu, ale ona doktorovi veru povie, aké podujatie ju čaká a tak príde a niečo napečie. Emil zabezpečí sud piva, čapovaciu pipu požičia od futbalistov. Guľáš dostal na starosť Roman. Na začiatku sa preriekol, že nikdy nič nevaril, ale že rád pomôže. Veď si pozháňa na pomoc partiu z ulice a s ňou hendikep vo varení hravo prekoná. Rozlúčili sme sa po hodinke s tým, že každý osobne obehne susedov v okolitých domoch, aby prišli. A už som netrpezlivo čakal, keď príde piatok. Pršalo celý týždeň. V našom kmeni sa hovorí: „Padze a padze a padze.“ Ale v piatok ráno ako na objednávku prestalo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.