Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi: Body Exhibition

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

Nie som citlivá na to, keď vidím za lebkou mozog. Ani črevá trčiace z brucha. Lenže tu mi stačí vidieť iba šípku pripevnenú na stĺpe: Body Exhibition a pridám do pedálov.

Priama reč Lucie Piussi: Body Exhibition Natália Ložeková / natalialozekova.sk

kopa áut a ľudí. S úžasom pozorujem, koľko občanov je ochotných pozerať sa na mŕtvoly v pózach, do ktorých ich niekto nainštaloval po smrti. O tom, že toto pózovanie je nedobrovoľné, hádam pochybovať nebudeme. Mŕtvola, ktorá akoby hrala basketbal, iná mŕtvola v akomsi svižnom podrepe – sťaby načúvala. Nenapadá mi lepší pojem, než posmrtné otroctvo. Poníženie par excelence! Aj keby im zaplatili. 

„Sloboda všeobecne prekáža ľuďom viac než otroctvo.“

Martin Kasarda v stĺpčeku pre SME píše o tom, že na tej výstave nie je nič obludné, že aj na skúške z veteriny skúšajúci hádže pred študenta kusy mäsa a ten musí určiť, z akého zvieraťa mäso je. A keď sme cynickí k mäsu zvierat, prečo nám prekáža to ľudské? V týchto argumentoch môžeme pokračovať donekonečna. Môžeme tvrdiť, že nenarodené dieťa naložené vo formaldehyde na katedre súdneho lekárstva je ten istý zločin ako „Body exhibition“. Je to však lož. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite