Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Podľa Andreja Danka nemôže prezident vymenovať Janu Laššákovú aj Mojmíra Mamojku naraz za ústavných sudcov. Až tak hlboko sme klesli.

Počula hlas svojho mŕtveho muža

.vladimír Ledecký .stĺpčeky .svet hrhovského starostu

V 1929 pozvali do Prahy z každého regiónu zopár obyčajných ľudí, ktorí mali nahovoriť svoje príbehy a naspievať tamojšie piesne.

Počula hlas svojho mŕtveho muža Natália Ložeková / natalialozekova.sk

prišli interpreti aj z Podkarpatska, časti Československa, ktorá bola po vojne pričlenená k Sovietskemu zväzu. Aby autori hlasov nezostali v anonymite, na záznam museli uviesť svoje meno, odkiaľ pochádzajú a kde bývajú. Myšlienka vyšla z prezidentského paláca, priamo od prezidenta Masaryka. Projekt viedol významný etnograf Ivan Paňkevič. K nahrávkam sa neskôr dostal jeho študent Mikuláš Mušinka na Karlovej univerzite. Zozbieral hlasy predkov, napísal o tom knihu, ba dokonca dnes už jestvuje aj CD nosič očistený od šumov histórie, ktorý približuje príbehy ľudí z podkarpatského regiónu. Vďaka prezidentovi Masarykovi a jeho úcte k tradíciám sa tieto príbehy stali nesmrteľnými. Mikuláš Mušinka a jeho kniha Hlasy predkov priniesli ďalšie inšpirácie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite