ako dieťa som poznala staručkého kňaza na Vlkolínci, kde sme po Bielej Púti a po ceste Uhliskom dorazili z mojej rodnej obce. Otec Paľko bol vždy pripravený rozdať úsmev, pripraviť liptovský hamburger (čiže chlieb s masťou a cibuľou) a nahrať si svoju vlastnú kázeň. Preventívne. Keď ho zavolali na výsluch, vždy so sebou zobral nahraté kázne, aby mu niekto nepripísal niečo, čo nepovedal. Občas sa rozrozprával o svojich spolužiakoch z noviciátu: o Jankovi (Korcovi) a so smútkom hovoril najmä o Tomášovi. Až neskôr som sa dozvedela, že ním má na mysli mladého Munka, jezuitského novica.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.