tie cisterny boli objavené v rámci archeologických vykopávok po nájdení takzvaných kumránskych zvitkov v roku 1947 a po vojne v roku 1967.
Na prvý pohľad je cisterna nič nehovoriaca hlboká diera s priemerom niekoľkých metrov. Spomeňme si na Jozefa, ktorého jeho žiarliví bratia chceli zabiť, no nakoniec ho iba hodili do cisterny. A pokojne pri nej jedli chlieb, kým Jozefa nepredali obchodníkom karavány Izmaelitov. Spomeňme si na proroka Daniela, ktorého kráľ hádže do hlbokej jamy (áno, do cisterny) k levom a ráno ide k tej jame nariekať, pretože aj on musí dodržať zákon, lebo kráľom daný zákon je nemenný.
Ak poznáme čo len trocha biblickú archeológiu, tak tá nás učí, že vyschnuté cisterny sa používali aj ako väzenie. A preto lepšie rozumieme slovám kajúceho stotridsiateho žalmu: „Z hlbín volám k Tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.