pripomeňme si, že na začiatku 16. storočia sa volanie po reforme európskej spoločnosti ozývalo zo všetkých strán. Učenci, politici, mystici, kazatelia – mnohí poukazovali na neporiadky a morálny úpadok cirkevnej vrchnosti. Teológiu cirkvi však zásadne nespochybňovali ani neproblematizovali potrebu cirkevných obradov pre dosiahnutie večnej spásy. Cirkev prisluhovala Božiu spásnu milosť udeľovaním siedmich sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo). Ich prostredníctvom bola cirkev od narodenia do smrti prítomná v živote každého člena kresťanskej spoločnosti. Teológia sviatostí, pôvodne úzko zviazaná s ideou tajomstva Božieho slova, sa okolo 12. storočia stala prevažne teóriou cirkevného rituálu. V tomto období novoobjavená Aristotelova filozofia poskytla teológom ideu kauzality, ktorou zdôvodnili sviatostné účinky fyzickej látky v procese duchovnej spásy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.