bola nemanželským dieťaťom baróna de Marillac. O jej matke nevieme nič. Keďže bola pre svoj pôvod čiernou ovcou rodiny, príbuzní ju už v detskom veku poslali na kláštornú výchovu k dominikánkam. Pre finančné ťažkosti rodiny potom dali Lujzu do opatery k chudobnej žene, ktorá sa starala o viaceré dievčatá.
Keď mala Lujza 22 rokov, získala vzdelanie, základy ručných prác. V tomto období sa dozvedá pravdu o svojom pôvode a prepadne pocitom menejcennosti. Zo zúfalstva chce vstúpiť do kláštora. No príbuzní jej našli primeraného partnera Antona Le Gras. Lujza sa z poslušnosti vydala, narodil sa jej syn Michal, ale keď prišli nepríjemnosti – manželova dlhá choroba a finančné ťažkosti, chcela svojho manžela opustiť. Opäť zasiahli príbuzní a nedovolili jej to. A tak sa Lujza utápala v slzách, v menejcennosti, depresiách, nezvládnutom živote. Chodila od lekára ku kňazovi, od spovede po lieky. Skúšala všetkých dobrých spovedníkov v Paríži. Až jej ktosi odporučil Vincenta de Paul.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.