áno, popri všetkom tom, čím sa dnes žije, každý z nás akosi podvedome hľadá človeka. Ako hovorí klasik: „Deň, v ktorom nestretneš ho, stratený je, deň, v ktorom nestretneš ho, prepadáš sa o stupeň nižšie medzi smeti, medzi relikvie.“

To je úplne iná úvaha o človeku než tá nedávna hatlanina vrcholového politika o tom, čo všetko dokáže a zároveň nedokáže dať iba človek človeku.

Keď som svojho času viedol v Bratislave klub s bezdomovcami s názvom Hľa, človek, tak sme na jednom stretnutí spolu uvažovali o tomto názve. Bol prevzatý z Jánovho evanjelia a hovoril o situácii, keď si nechá Pilát predvolať krvou zaliateho a zbičovaného Ježiša a presviedča okolostojacich, ktorí sa túžobne dovolávajú jeho smrti: „Ľudia, hľa, človek, tento skrvavený tvor. Napriek všetkému, čo vidíte, je tento tu človekom.“

Tá parafráza potom smerovala k bezdomovcom: Áno, aj vy všetci ste ľuďmi, každý osobne, Jožo, Mišo, Fero, Albert, nech si akokoľvek špinavý, všivavý, smradľavý, premrznutý, na smrť chorý. Každý jeden z vás je človekom, ktorý má práve preto svoju objektívnu hodnotu. Tak sa nebojte.