keď som sa díval na starú rímsku cestu, na nádherné údolia a vŕšky, predstavil som si putovanie Izraelitov, putovanie Krista i každoročné povinné púte dospelých mužov, aby predniesli svoje obety v chráme. Pre jedných to boli pascha, pre druhých Veľká noc, pre týchto šawuot, pre tamtých Turíce.
Netradičné oslovenie „Pastier Izraela“ sa v starom Oriente spája so široko doloženou tradíciou. Podľa nej označuje výraz „pastier“ božstvo a kráľa. V Starom zákone existujú len štyri zmienky, kde sa ním pomenúva aj Boh. On je ten, kto vedie celý národ. A národ v osemdesiatom žalme zastupujú štyri postavy. Najprv je to Jakubov najobľúbenejší syn Jozef, ktorého vlastní bratia predali do Egypta. Ďalej sa spomínajú jeho synovia Efraim a Manasse, ktorí na základe dohody Izraelitov dostali najväčšiu časť zasľúbenej zeme v severnej časti (neskoršia časť takzvaného severného kráľovstva s hlavným mestom Samáriou). A reč je aj o Jozefovom najmladšom bratovi Benjamínovi, ktorého príslušníci dostali podiel v južnej časti zasľúbenej zeme, v neskoršom Judsku s hlavným mestom Jeruzalemom. Práve preto sa v texte spomínajú aj cherubi, pretože v Jeruzalemskom chráme sa nachádzala veľsvätyňa a v nej anjeli, títo cherubi, zakrývali svojimi krídlami tajomstvá archy, Mojžišovej palice či manny.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.