po roku sa však vrátila a porodila dieťa v neďalekej nemocnici. Po dvoch dňoch z nej ušla a išla sa opäť flákať. Malú Veroniku, svoje dvojdňové dieťa, tam nechala. Rodina sa za Zuzanu hanbila. Bolo jej jasné, že sa k svojmu dieťaťu nevráti a dieťa skončí v detskom domove. Napriek tomu išli malú Veroniku do nemocnice pozrieť.
Ako mi neskôr povedala Mária, jej terajšia náhradná mamka: „Tak mi buchla do šerca, keď na mne kukla a lapila me za palec. Už som znala, že je moja, že nemôžem ju tam nechac.“ Jednoducho si zobrala dievčatko z nemocnice domov a začala sa oň starať. Mária, sesternica z druhého kolena. Papierovo to neriešila nijako. Tvárila sa, že dieťa vychováva jej matka a tak to nikto neriešil. Matka síce nežila v obci, ale poctivo si raz do mesiaca prišla po podporu a ďalšie dávky. Peniaze zobrala za seba aj za dieťa a zmizla. Márii, ktorá sa príkladne starala o jej dieťatko, nedala nič.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.