možno to už bolo dávno alebo si na taký okamih – aspoň hneď teraz – ani neviete spomenúť.

Francúzska filozofka Simone Weilová (1909 – 1943) považovala pozornosť za jednu z najvzácnejších ľudských schopností. Ku kresťanstvu mala síce mysľou a srdcom veľmi blízko, ale formálne sa kresťankou nikdy nestala. Bola však presvedčená, že skutočná pozornosť je blízka modlitbe. Nie preto, že pri nej vyslovujeme posvätné slová, ale preto, že na chvíľu prestávame byť stredobodom vlastného sveta.

Weilová mala neobyčajný život. Hoci bola brilantnou intelektuálkou, rozhodla sa pracovať v továrňach, aby na vlastnej koži spoznala utrpenie robotníkov. Zaujímala sa o ľudí, ktorých spoločnosť často prehliadala. Postupne dospela k presvedčeniu, že človeku v utrpení nemusíme vždy ponúknuť odpoveď, radu či vysvetlenie. Niekedy je najdôležitejšie jednoducho si všimnúť, že trpí, a byť s ním.