Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: „Aha, kovový úchyt!“

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

Pred nejakým časom som dostal smutnú správu. Odišiel od nás Miki – naveky. A teraz, keď som vám to oznámil, dlžím vám asi vysvetlenie, o kom hovorím. Povedal by som to takto: Miki bol človek, ktorého by som si asi ako prvého vybral, keby som chcel mať niekoho pri sebe, keď vypukne zombie apokalypsa. Alebo jadrová. Alebo akákoľvek iná.

.pravidelná dávka: „Aha, kovový úchyt!“

stretli sme sa v Izraeli, keď som sa tam pred mnohými rokmi začal počas leta venovať archeológii. Ako tím sme vykopávali starovekú synagógu a vedúci tohto projektu boli traja: dve hlavné archeologičky a Miki. Jeho funkcia bola logistický koordinátor. Vedel si totiž poradiť so všetkým praktickým. Treba preniesť či vytiahnuť ťažké objekty? To je nič. Treba chytiť nebezpečného hada? Úplná pohoda. Či treba postaviť luxusnú poľnú latrínu s najkrajším výhľadom na svete (na Galilejské more)? Jasná samozrejmosť.

Miki bol asi najlepší mix MacGyvera a Chucka Norrisa, aký mohol niekto na tejto zemi stretnúť. Vedel si totiž so všetkým poradiť. Dokonca aj so mnou. Učil ma robiť tie najlepšie uzly, aby nám nad hlavami držali tieniace plachty, ktoré nás chránili pred pražiacim slnkom. Ukazoval mi, ako sa o mnohé veci postarať, a chcel mi zveriť túto zodpovednosť. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite