hluční, opití, použití, jemne rozostrení, akoby ich niekto namaľoval ako akvarel. Večer ich neodvratne zviedol dokopy. Väčšina cestujúcich si odsadla. Muži boli hlasní a dalo by sa povedať, že aj emocionálne rozbabraní.

A tak veľmi skoro prešli k dialógu, ktorý patrí už od čias Štefana Skrúcaného k tým absolútnym klišé a povinným jazdám pri stvárňovaní opilcov. Ten väčší s kučeravými vlasmi, ktorý vyzeral, akoby práve zmokol, chytil toho menšieho a pýta sa: „Máš rád? Nie, ale mi povedz! Máš? Ja ťa mám rád...“ A mne v tú chvíľu došlo, že je to naozaj tak.