ako už dlhší čas zisťujeme, slová znamenajú čoraz menej a v pojmoch sa nikomu nechce nimrať. Takže znova. Na príbehoch je fantastické, že dokážu urobiť hrdinu prakticky z kohokoľvek, ba čo viac, ono vlastne stačí, aby sa niekto v príbehu ocitol a hrdinom sa stane akosi automaticky. Nie nevyhnutne hlavným a nie nevyhnutne hrdinom vo význame hérosa, teda niekoho, v kom akoby sa snúbilo ľudské a božské, ale hrdinom ako postavou či jednou z postáv.