zahodím ho a on sa vráti, totálna paranoja. Len sa kdesi objaví zmienka a už svieti kontrolka. Pozor! Infiltrácia! Gerilový spôsob vymývania mozgu, nebuď užitočným idiotom! Áno, do veľkej miery to naozaj môže byť stihomam, ale zase vieme svoje. A tak si znovu nepustím Rockyho IV., hoci ide o americký film a jeden z najpôsobivejších obrazov studenej vojny a Ivan Drago bol vraj Ukrajinec. 

Alebo moju obľúbenú bratislavskú bondovku si nepúšťam, Dych života, s náramne sympatickým šéfom KGB Puškinom, ktorý sa dokonca spojí s Bondom, aby zmarili sprisahanecké plány individualistu Kostkova. Akoby si Západ, a Američania zvlášť, väčšinu môjho života Rusko akosi idealizoval. Vo východnom bloku to bol folklór a povinnosť, ale že k ruskému medveďovi vzhliadajú aj západniari, a Američania zvlášť, to ma znepokojuje.