a tie ho donútia ďalej kráčať, objavovať a utvárať si názor, hoci mal na chvíľu pocit, že už je v akomsi cieli. Určite to platí aj pre mňa, ale teraz mám pocit, že som dospel do malého cieľa a som presvedčený, že tou najhoršou a najnebezpečnejšou emóciou, ktorú človek môže cítiť, zdieľať alebo šíriť, je strach.

Strach mení váš život a povahu. Áno, je našou súčasťou od prírody, aby sme prežili, aby sme vedeli, kedy cúvnuť a utekať, ale my sme strach vložili do našej racionality a začali s ním celkom vedome narábať. Kedysi sa používalo slovné spojenie „rozsievať strach“. Strach klíči a rastie, je ho teda možné aj zasiať. Má tisíce podôb. Nie sú to len vytreštené oči a krik, keď popred vás v noci preletí netopier alebo uvidíte pavúka. Strach, to sú aj obavy. Jemné, ale neodbytné, ktoré vás rozhlodajú zvnútra. Strach sa dá osvojiť, prebrať aj zdediť. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, aké je dôležité nepodporovať v ľuďoch strach. Nie každý vie dodať odvahu, ale nešíriť strach je nevyhnutné. A nielen v ľuďoch, ale aj v národe. V národe špeciálne.