Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: Hlúposť je horšia než zloba

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

Nemecký teológ a odporca nacizmu Dietrich Bonhoeffer napísal úvahu O hlúposti (Von der Dummheit) ako súčasť svojich reflexií Po desiatich rokoch, ktoré vznikli na prelome rokov 1942 a 1943, ešte pred jeho zatknutím. Neskôr boli zaradené do knihy Listy a zápisky z väzenia.

.pravidelná dávka: Hlúposť je horšia než zloba

samotnú úvahu začína slovami: „Hlúposť je nebezpečnejším nepriateľom dobra než zloba.“ Prečo? Proti zlobe sa totiž môžeme postaviť. Môžeme ju odhaliť, pomenovať a odporovať jej. Avšak pri stretnutí s hlúposťou „dôvody narážajú na hluché uši“. Fakty, ktoré odporujú presvedčeniu človeka, môžu byť jednoducho odmietnuté. A ak sa im už nedá vyhnúť, môžu byť označené za nepodstatné či výnimočné prípady.

Pod „hlúposťou“ však Bonhoeffer nemyslí nedostatok inteligencie. Výslovne hovorí, že hlúposť „nie je v podstate intelektuálnym, ale ľudským nedostatkom“. Aj veľmi inteligentný človek teda môže byť „hlúpy“ v Bonhoefferovom zmysle slova, zatiaľ čo človek s pomerne skromnými intelektuálnymi schopnosťami hlúpy vôbec byť nemusí. „Hlúposť“ tu znamená skôr stratu alebo odovzdanie vlastného nezávislého úsudku.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite