samotnú úvahu začína slovami: „Hlúposť je nebezpečnejším nepriateľom dobra než zloba.“ Prečo? Proti zlobe sa totiž môžeme postaviť. Môžeme ju odhaliť, pomenovať a odporovať jej. Avšak pri stretnutí s hlúposťou „dôvody narážajú na hluché uši“. Fakty, ktoré odporujú presvedčeniu človeka, môžu byť jednoducho odmietnuté. A ak sa im už nedá vyhnúť, môžu byť označené za nepodstatné či výnimočné prípady.

Pod „hlúposťou“ však Bonhoeffer nemyslí nedostatok inteligencie. Výslovne hovorí, že hlúposť „nie je v podstate intelektuálnym, ale ľudským nedostatkom“. Aj veľmi inteligentný človek teda môže byť „hlúpy“ v Bonhoefferovom zmysle slova, zatiaľ čo človek s pomerne skromnými intelektuálnymi schopnosťami hlúpy vôbec byť nemusí. „Hlúposť“ tu znamená skôr stratu alebo odovzdanie vlastného nezávislého úsudku.