dnes by sme povedali, že je to prírodný areál vybudovaný na motívy veľkého príbehu kresťanstva, takže sú to tak trochu kulisy. Vznikli už v prvej polovici sedemnásteho storočia, v čase, keď bola móda budovať také napodobeniny. Nie je v tom ani za mak irónie alebo znevažovania podstaty, ale, samozrejme, mi hlavou režiséra prebehla myšlienka, že na podobnom princípe funguje dnes formálne napríklad Disneyland.

Ale naspäť k tomu zatmeniu. Bola to tichá a silná udalosť. Ľudia v hlúčikoch či jednotlivo zostali stáť na rôznych miestach toho malého moravského mestečka. Sedeli na skalách či stáli na lavičkách vyvýšených miest a cez začadené sklíčka či zváračské okuliare hľadeli na oblohu. Uvedomil som si v tej chvíli, ako málo sa už dnes obecne dívame na nebo. Čítame správy, čo je nové vo vesmíre, sledujeme fotky, videá z hĺbky kozmu, akoby to boli zábery len tuto od vedľa z dediny, je nám to úplne samozrejmé a na nebo ako také, zdá sa mi, hľadíme čoraz menej.