greta Garbo v nej hrá súdružku, ktorá príde zo Sovietskeho zväzu do Paríža riešiť nejaké veci a zamiluje sa, pričom ono úvodné konštatovanie odznie vo filme len tak akoby mimochodom, ako argument, ktorý má obhájiť totalitné sovietske reálie. Nič dôležité, zdanlivo, a pritom maximálne dôležitá vec vzhľadom na kvalitu toho filmu.

Ninotchka totiž, ako väčšina dobrých romantických komédií, nie je len vtipný film a film o láske, ale zároveň je to aj film, ktorý v druhom pláne vypovedá čosi extrémne dôležité. Nie komplikované, ani sofistikované, ale dôležité vzhľadom na civilizáciu, hodnoty a tak ďalej. Zábava s bonusom, oddychovka s presahom, jeden z modelových príkladom subžánru, ktorým sa zvykne tak troška opovrhovať, čo však vôbec nie je na mieste. Milujem romantické komédie, a to až tak nekriticky, že som totiž hlboko vnútorne presvedčený, že práve romantické komédie sú jedným z civilizačných lakmusových papierikov, že sú správami o stave sveta a sú veľmi presné hlavne preto, že žiadnymi správami nie sú a nechcú byť.