pribrzdili sme tak rozvoj mimoriadne dynamickej scény, kultúrny vývoj a rast nás všetkých. Pretože tak, ako odmietame množstvo iných právd, tak zdravým sedliackym rozumom odmietame uznať, že kultúra má vplyv aj na tých, ktorí osobne nechodia do divadla, galérie alebo na koncerty. Ale má. A zásadný.

Dostali sme sa do bodu, keď tí, ktorí zastupujú štát, nechcú už nič budovať, do bodu, keď moc, ktorú držia a spravujú, ich už neláka, aby po sebe niečo zanechali. Možno aj spočiatku mali také myšlienky, ale tie už sú preč. Sme v situácií, že tí, ktorí spravujú veci verejné, si už chcú len dokázať, že môžu tým druhým alebo hocijakým druhým znepríjemniť život.