Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.nvotova osnova: Nech niekto odstráni ten porast

.jakub Nvota .stĺpčeky .spoločnosť

Podivným riadením osudu som si musel pozrieť video akéhosi českého youtubera. Bol už starší a sťažoval sa, že u nich v meste pri rieke, kde kedysi za socializmu bol kamenný breh, je teraz všetko zarastené. Inak na tom príspevku nebolo nič zvláštne.

.nvotova osnova: Nech niekto odstráni ten porast

až na myšlienku na záver, ktorú ten pán youtuber vyslovil, že totiž stav porastu pri rieke je smutným výsledkom demokracie. Za socializmu bol poriadok a v demokracii, aha... Písal aj na úrady, ale zatiaľ nikto porast neodstránil. To ho utvrdilo v názore, že demokracia je nanič.

A ja som si uvedomil, že táto kritika demokracie (zďaleka ju neprevádzkuje len tento pán) sa nedeje z pozície demokracie, ale myslenia, ktoré v nás zostalo ako starý črep. Myslenia, v ktorom sa človek zbaví iniciatívy a je obsluhovaný režimom. Napríklad tak, že mu vyčistí breh, keď už nemôže k moru, aby mohol k rieke. V totalitných režimoch existuje vždy pomerne veľká časť obyvateľstva, pre ktorú ten režim zostaví akýsi balíček (sociálny) toho, čo im dá. Nejaký tovar, niektoré služby, bývanie... a tým balíčkom ich obsluhuje. A hovorí im – toto je tá výhoda, vy nič nemusíte, to urobíme my. Je to, akoby ste prišli do reštaurácie, kde by ste mali dve jedlá zadarmo, inak si nesmiete dať nič.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite