my a oni a tieto veci, a už je to tak ďaleko, že sa nesporia len racionálne a iracionálne strany, guľatozemci a plochozemci – ak by niekto potreboval úplne lapidárny príklad –, ale aj ľudia akoby na tej istej strane spektra – a príklad mi nenapadá, keďže sa nechcem nikoho dotknúť. Lebo teda, veď vieme, aj to sú naši, hoci z nášho uhla pohľadu trocha pomýlení, alebo, aby sme hneď neuvažovali v intenciách omylov, vyznávajú iné hodnoty. 

A krásne sú tie paradoxy, ktoré z toho môžu vzniknúť, keď tie nožnice otvoríme ešte viac, respektíve úplne najviac, tak, že v strede pokazíme ten čap, a zrazu sa nám pri sebe, ale akosi od chrbta, ocitnú tie čepele, akurát teda teraz už tupou stranou k sebe. A tí, čo boli oproti, stoja zrazu vedľa seba. Akože na nejakom zhromaždení proti niečomu alebo za niečo sa bok po boku stretnú celkom legitímni odporcovia či podporovatelia danej veci a vedľa nich tmári a šarlatáni, ktorým daná vec prekáža už z princípu.