Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: Poznanie zaniká potichu

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

Na prvý pohľad je to paradox: miesto, ktoré chcelo uchovať všetko poznanie sveta, z neho napokon takmer celé zmizlo. Mám tým na mysli známu – a pritom v mnohom stále neznámu – Alexandrijskú knižnicu.

.pravidelná dávka: Poznanie zaniká potichu

nevieme presne, koľko zvitkov obsahovala ani ako vyzerala. Počet jej rukopisov sa odhaduje na 40- až 700-tisíc. Skrátka, ak ste o nej už niečo počuli, viete, že ide o jednu z najväčších záhad staroveku.

Podľa tradície vznikla na podnet Demetria z Faléra, žiaka slávneho filozofa Aristotela, niekedy na začiatku 3. storočia pred naším letopočtom, no takmer všetko, čo o nej vieme, je zahalené rúškom tajomstva. Predstavovala ambiciózny pokus zhromaždiť celé ľudské poznanie na jednom mieste – texty, myšlienky a spisy z rôznych kultúr a jazykov. Bola stelesnením predstavy, že svet možno uchopiť prostredníctvom zhromažďovania a kopírovania rukopisov.

A potom táto predstava zlyhala. Knižnica postupne zanikala – v dôsledku požiarov, vojen, úpadku či pomalého rozkladu samotnej inštitúcie. Dodnes nevieme, kedy prestala existovať. Jej zánik zrejme nespôsobila jediná katastrofa, ale séria udalostí, ktoré sa postupne podpísali pod jej zmiznutie. Spolu s ňou sa stratili aj texty, ktoré predstavovali významnú časť vtedajšieho poznania.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite