moja stará mama lúštila krížovky a mala rada rôzne hlavolamy, ale mne príde skvelý sonet. Je to taká krížovka aj hlavolam dohromady. Máte striktne danú formu a potrebujete do nej nejakým spôsobom dostať obsah tak, aby ste prešli od začiatku myšlienky až k jej pointe na naozaj obmedzenom, jasne vyhranenom priestore s presným počtom slabík a strof.

Sonet je tak trochu skladačka, ktorá má množstvo riešení, ale nie všetky sú dobré, len málo je vynikajúcich a skutočne len pár tých pravých. A to je na tom práve to lákavé. Vy chcete nájsť tie skvelé a tie pravé. Celý život som sa čudoval, čo na sonetoch videli Shakespeare alebo Petrarca. Prečo práve sonetom vyznať lásku alebo vysloviť svoje pocity. Milostná báseň sa dá napísať aj bez toho. Bezpochyby dá, ale sonet akoby tomu vyznaniu dával čosi viac. Až v jeho tele skutočne začne žiť duša. Dá jej silu nás osloviť viac a hlbšie. Ale prečo? Veď je to v istom zmysle obmedzenie, musíte si rátať slabiky a skladať slovíčka oveľa dlhšie, pritom by stačilo, keby ste mali len o trošku väčšiu voľnosť a je to tam. Lenže to už by nebol sonet.