Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: Nevedomosť ako cnosť

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

Na prvý pohľad je to zvláštne. Človek, ktorý prišiel s jednou z najvýznamnejších myšlienok v dejinách vedy, ju držal roky v zásuvke.

.pravidelná dávka: Nevedomosť ako cnosť

charles Darwin pochopil základný princíp evolúcie prirodzeným výberom už koncom 30. rokov 19. storočia, krátko po návrate z plavby na lodi Beagle. V istom zmysle mohol už vtedy vystúpiť pred svet a predstaviť revolučnú teóriu. Namiesto toho zbieral ďalšie pozorovania, študoval skameneliny, choval holuby, celé roky sa venoval skúmaniu istých predivných kôrovcov (tzv. fúzonožiek) a písal si s pestovateľmi rastlín aj chovateľmi zvierat. Dvadsať rokov dopĺňal mozaiku, lebo vedel, že jedna odvážna myšlienka nestačí. Potreboval nielen oporu vo faktoch, ale aj presvedčivé odpovede na mnohé predvídané námietky.

To všetko platilo, až kým neprišiel 18. jún 1858. Vtedy dostal Darwin list od mladého prírodovedca Alfreda Russela Wallacea , ktorý dospel k podobným záverom nezávisle od neho. To prinútil Darwina konať. Nie preto, že by zrazu uveril svojej teórii. O jej vysvetľovacej sile bol presvedčený už dávno. Pochopil však, že nastal čas podeliť sa o to, čo celé roky trpezlivo budoval. Nebyť Wallaceovho listu, svoju knihu by ešte nejaký čas odkladal. Nie preto, že by pochyboval, ale preto, že ju chcel mať podopretú čo najpevnejšími dôkazmi.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite