niekým iným ako človekom. Pokojne hoci stromom alebo kvetinou, alebo mrakom... Len na chvíľu nebyť tvorom, ktorý má moc tu na zemi páchať absolútne zlo i dobro. Pretože to sme my ľudia. Neplatí žiadna hra na to, že to sú nejakí iní ľudia ako tamtí a hentí sú ešte iní ako tamtí iní... To sme stále celé my. Toto všetko robí človek.

Rozumiem každému, koho sa zmocní úplne a bytostne pocit odrazu človekom nebyť. Nech tu politici akokoľvek trieskajú slová na tému pohlaví a snažia sa nás presvedčiť, ako ich to šokuje, mňa nie, hoci je to trochu iná téma. Som otec dvoch detí, budem mať päťdesiat rokov a áno, zažívam chvíle, keď by som intenzívne chcel byť iná bytosť, aby som od toho, čo všetko človek robí a čoho je schopný, aspoň na chvíľu odišiel a cítil sa dobre. Bežne ľudia utekajú do iných názorových skupín, do iných politických, filozofických, náboženských prúdov, k umeniu, do snov, aby mali pocit, že to nie my, to oni, tí druhí... ale úplne rozumiem mladým ľuďom, ktorým sa zdá, že to je už také vážne, že majú chuť vystúpiť z ľudského údelu ako takého.