keby len tričká, sú tam celé ročníky časopisov, VHS kazety, CD-čká nie, ani platne – tie si držím, keďže na počúvania hudby cez telefón som si príliš nezvykol –, ale magnetofónové kazety tam sú tiež. A kotúče aj s kotúčakom, knihy, figúrky, angličáky, niekoľko albumov známok, minimálne dve krabice s kľúčenkami a niekoľko krabíc, v ktorých netuším, čo je, ale stálo mi to za zabalenie a odloženie. 

Aj by som sa desil momentu, keď príde čas to upratať, ale akosi tuším, že väčšinu tých krabíc už nikdy neotvorím, skôr to tam raz ktosi nájde a vyhodí cakuomprásk alebo to v lepšom prípade pootvára niekto z potomstva, celé to precízne prejde a nájde niečo, čo sa za tie roky potenciálne zhodnotilo.