teda nížka, nech sa nám to nepletie, lebo aj ten najoptimistickejší výhľad je v konečnom dôsledku skôr smutný ako veselý, ale čo už, nemôžem tvrdiť, že som s tým nerátal, skôr naopak. Rátal som s tým, ale aby som bol naozaj úprimný, čakal som ešte nižšiu sumu. Niežeby mi stačila, ale bude musieť, v najhoršom prípade budem trávu hrýzť, snažím sa totiž čo najviac žiť tu a teraz. Nie nijako hedonisticky, to si dovoliť naozaj nemôžem.

Nesporím príliš ani sa príliš neobmedzujem a nemyslím ani na zadné vrátka a zadné kolieska, keďže každá predstava budúcnosti na mňa pôsobí mimoriadne frustrujúco. Práve tým kazí prítomnosť, ktorá sa mi potom zdá ešte horšia, ako je. Nejako bolo, nejako bude, mám v sebe ten čudný fatalizmus, ktorý mi bráni pliesť sa príliš svojmu životu do cesty. Bez ambícií a perspektívy sa mi žije akosi intenzívnejšie, v konečnom dôsledku som ale za ten list zo Sociálnej poisťovne vďačný. To, že ma náramne potešil, som si uvedomil až  neskôr, keď som premýšľal, prečo ma nevydesil tak, ako ma vydesiť mal.