a keďže pamäti už dôverovať nemôžem, permanentne som konfrontovaný so skutočnosťou, že vlastne žijem v lži a klamstve. Lebo veď vieme, pamäť je síce výborná kotva, ale určite nie v realite. Napríklad taký rok 2003 si pamätám výborne, bol to výborný rok. Ako väčšina minulých rokov, aj keď je pravda, že mal svoje temné miesta, ktoré si, pochopiteľne, pamätám viac ako tie svetlé.

Som si takmer istý, že práve v tom roku havaroval raketoplán Columbia, patrilo by sa to overiť, ale v mene cti a dôvery vo vlastnú pamäť tak neurobím, rok hore dole a aj keby sa to stalo v iný rok, pochybujem, že by som si to zapamätal, keďže haváriu Columbie mám spojenú práve s rokom 2003. Naozaj neviem, možno sa to len teraz kdesi spomínalo a je to vlastne nová spomienka, akurát na staršiu udalosť a čím viac to tematizujem, tým je to komplikovanejšie. Pamäť sa tu stáva labyrintom, bez záchytných bodov, z historického kalendára sa v nej dá načisto stratiť.