chvíľu to vyzeralo, ako keď sa maturanti vyberú do mesta s tablom, že budú zbierať peniaze a pritom spievať a oslovovať ľudí. A vtom sa jeden z hlúčiku veľmi nervózne ohol a zdvihol zo zeme megafón. A ja som si hovoril, bože môj, toto by mali vidieť študenti herectva, toto sa nedá naučiť, len odpozorovať – ten pocit, keď sa rozhodnete, že s tým svetom niečo urobíte, pretože... 

Pretože teraz ste vy rytier v lesklej zbroji, ako Amadis Galský alebo Palmerín Anglický... A ten mladý muž do toho megafónu skríkol. Teda vo svojej hlave skríkol, ale rovnako by sa dalo povedať, že mutujúcim hlasom vyhŕkol spŕšku slov, a hlas sa mu zlomil alebo preskočil. Aby sme si rozumeli, ja sa mu nevysmievam, mňa to celé fascinovalo, pretože to bol zrod niečoho, zrod postavy, a na to má každý od divadla čuch.