lebo vždy sa dívam na subjekt, čímsi definovaný, a tak je definovaný aj ten pohľad a jednoducho to nejde. Ibaže by to šlo a za seba musím povedať, že je to veľmi príjemné a pohodlné. Vidieť svet nie mojou optikou, ale tak, ako si predstavujem, že ho vidí niekto iný. Mladí ľudia, pokojne z opačného názorového spektra, ale aj z toho nášho, ktorých životná skúsenosť so svetom je celkom iná ako moja.

Naozaj a fundamentálne iná a v tejto inakosti neprenosná, predovšetkým kvôli tomu, že prakticky akékoľvek ľudské poznanie majú na dosah jedného, dvoch klikov. Už sa narodili do širšej, komplexnejšej a komplikovanejšej reality, v ktorej online a offline nie sú opozitá, a ja päťdesiatnik – aby som nehovoril za celú generáciu – som v nej hosť a cudzinec. Patrilo by sa mi brýzgať, presne v duchu mýtu o zlatom veku, ako to všetko ide do hája, do kopru a do preč, ale je to príliš jednoduché a nudné, a teda to nemôže byť pravda.