je to obava, ktorá sa prejavuje napríklad aj takýmito pochybnosťami: „Naozaj sem patrím alebo som sa sem dostal len zhodou okolností?“, „Čo ak raz všetci zistia, že na to fakt nemám?“, „Okej, niečo asi viem, ale v porovnaní s ostatnými určite nie som dosť dobrý.“

Podobné pochybnosti však nie sú typické len pre študentov. Sú takisto znakom ľudí, ktorí sa cítia, že v kontexte ich spoločnosti či systému sú naozaj nikým. Poznáte to: „Načo by som mal ísť voliť, keď tým nič nezmením?“, „Neviem, či prídem na ten protest, pokiaľ tam nepôjde aj polovica môjho mesta.“, „Aj by som sa ozval, ale aj tak tým nič nezmením.“  Možno to nie je v tomto prípade „syndróm podvodníka“, ale „syndróm niktoša“.

Tento február získal britskú cenu BAFTA za najlepší dokumentárny film Pán nikto voči Putinovi. Dokument využíva zábery natočené Pavlom „Sašom“ Talankinom, kameramanom na škole v ruskom priemyselnom meste Karabaš, aby zdokumentoval, ako Rusko od začiatku plnohodnotnej vojny proti Ukrajine premenilo svoje školy na centrá indoktrinácie a vojenského náboru.