v tomto diele ide približne o nasledovné: komunita čarodejníkov odmieta pozrieť sa realite do očí a nahlas priznať, že Temný pán (Voldemort) sa vrátil a v zákulisí tajne zhromažďuje svoje sily. Tí, ktorí majú moc a zodpovednosť, sa však snažia o presný opak – chcú túto skutočnosť ututlať a zahrať ju do autu. Nielenže sa odmietajú postaviť pravde, ale dokonca sa rozhodnú obviniť a zdiskreditovať Harryho a jeho mentora Dumbledora.

Navonok sa pritom tvária, že obrana je dôležitá. Keďže verejnosť to vie a očakáva, musia túto hru hrať aj oni. Ministerstvo mágie preto dosadí učiteľku, ktorá má študentov „učiť“ obranu proti čiernej mágii. V skutočnosti však ide len o pretvárku. Táto atrapa učiteľky neprináša žiadne reálne opatrenia – jej prístup spočíva v zhotovení magickej príručky, ktorej podstatou je nerobiť nič. Niet divu, že Harry proti tomu protestuje. Za svoje slová je potrestaný kurióznym spôsobom: musí opakovane písať vetu „Mám zakázané klamať“. Ironicky ho z klamstva obviňujú práve tí, ktorí sami pravdu popierajú.