konkrétne nenápadný hlad v očiach ľudí po drobných odlišnostiach od bežného života. Akoby si práve pre tento pocit prišli do ulíc viac, než po čosi iné. Stačila farba na fasáde, balerína na chodúľoch, niečo, čo bolo inak. Chceli byť na chvíľu v inej sviatočnej realite. Spomenul som si pritom na prednášky o karnevalovej kultúre stredoveku. 

Karneval mal moc na chvíľu otočiť realitu sveta naruby, dať kaukliarom, klaunom a fantázii do rúk žezlo, moc, hoci na jeden deň a zo všetkého ťažkého v živote sa vysmiať. Bola to taká festivalová psychohygiena. A v tých uliciach som ten pocit cítil úplne bytostne.