dnes vás nechcem rozrozmýšľať nad výškou a krehkosťou týchto pilierov, ale skôr nad poloúsmevnou samozrejmosťou, ktorú často prehliadame: v každom z nás je kúsok antického Gréka, a to nielen kvôli filozofii, ale aj gréčtine ako takej. Bolo by síce prehnané povedať, že „hovoríme“ po grécky, ale kde-tu nejaké slovo ovládame.

Poznáte nejakú Xéniu, Andreu alebo Sofiu? Meno Xénia znie kamarátsky, no kedysi to bol morálny zákon, ktorého porušenie trestal samotný Zeus: „xénia“ ako pohostinnosť – povinnosť pohostiť cudzieho, lebo nikdy nevieš, či to nie je boh v prestrojení. Andrea znamená odvahu a tá, okrem nevyhnutnej výbavy každého hrdinu z Homérových epických básní, bola aj jednou zo základných cností, bez ktorých sa už ani v antike nedal viesť dobrý život.