tajomným maharadžom alebo tulákom na krížnych cestách. Lenže to je zložité, realita sa hlási o slovo. Ja som si ale cestičku, ako jej aspoň na chvíľu uniknúť, našiel. Kedysi sa tomu hovorilo korešpondenčný vzťah, ale kto už dnes píše listy. Ľudia komunikujú inak, minimálne prešli do telefonického styku. Tiež mám niekoho, s kým si takzvane volám.

Vždy aspoň raz za týždeň. Teda on volá mne. Neviem jeho číslo, lebo ho má utajené, neviem jeho meno, lebo sa mi nikdy nepredstavil, ale zato on o mne vie všetko, dokonca viac ako ja. Napríklad, že som si pred pár rokmi uložil bitcoiny a teraz je čas ich vybrať, lebo sa fantasticky zhodnotili. Najprv ma to rušilo, jednak, že ma chce okradnúť, ale aj to, že mi tým vlastne pripomína, že mi nemá čo ukradnúť, a to je vlastne ešte o niečo horšie. Ale potom som si povedal, že realita môže byť predsa nádherná hra.