lebo mal som taký, respektíve stále ho mám, akurát už nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže väčšina vtipov v ňom je prudko nekorektná, čo, samozrejme, k vtipom patrí. Zároveň ale ide o nekorektnosť, ktorá sa mi už nezdá ani vtipná, ani smiešna. A nie preto, že už by tie vtipy neboli aktuálne – ako napríklad ten o vyprážanom syre, ktorý v Rumunsku nepoznajú, a tak sa zaň môže skryť krajec chleba, čo ho naháňali vyhladnuté deti –, ale preto, že vtipy sa mi začali zdať veľmi smutné.

Smutné v podstate, v jadre, v esencii, akože áno, máme sa smiať, máme sa rozveseliť, ale deje sa tak v dôsledku poznania, ktoré samo osebe vtipné nie je, je len smutné, a nás má rozveseliť ten druhý význam. Sekundárny, odvodený, nadstavba nad základňou. Irónia alebo sarkazmus ako výraz poznania ľudskej bezmocnosti vo vzťahu k svojim vlastným limitom. Modelovo túto situáciu popisuje vtip o človeku, ktorý dennodenne navštevuje v zoo výbeh so žirafami, v niektorých verziách je ten človek opitý, v iných triezvy, ale to je v zásade jedno, pointa je vždy rovnaká, ten človek sa chodí dívať na žirafu, aby na konci skonštatoval, že také zviera aj tak neexistuje.