Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: Vianočné lego

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

„Milý Ježiško, priala by som si od teba jednu powerbanku a nejakú dobrú knižku,“ napísala Alina. „Ďakujem za projektor, ktorý si mi dal minulý rok, ale najviac si predsa len prajem, aby sa už táto vojna skončila,“ zneli slová Anny. „Pred dva a pol rokmi sa náš ocko stal počas boja nezvestný. Najviac chcem, aby sa k nám vrátil,“ želá si Pavlo.

.pravidelná dávka: Vianočné lego

neviem, aké boli vaše Vianoce, ale ja som si zväčša prial nové lego. Tohtoročné priania ukrajinských detí, ktorými som dnes začal, nám dávajú naše priania do živšieho kontextu. Dátum a meno vianočného sviatku ostane síce rovnaké, ale to, ako sa naň každý rok pozerá naša myseľ, sa môže značne líšiť.

Keď sa jedného vojaka na fronte novinár spýtal, čo by si tieto Vianoce prial najviac, odpovedal: „Nič, len byť doma. S mojou ženou a deťmi. A čo by som spravil ako prvú vec? Riadne sa vyspal.“ Zrejme väčšina z nás, ktorí čítame tieto riadky, bude počas Vianoc doma alebo aspoň budeme mať tú možnosť. Budeme sa môcť dokonca aj riadne vyspať. Je to samozrejmosť, ktorá sa stala pre niektorých tou najväčšou vianočnou túžbou.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite