bol jeden americký filozof, volal sa John Searle a 17. septembra tohto roku zomrel vo veku 93 rokov. Na Slovensku je takmer neznámy. Mal by ale byť, pretože aj u nás si mnohí myslia, že umelá inteligencia (AI), ktorú denne používajú, nielen rozmýšľa, ale možno sa do nej aj zamilovať – a ak sa neboja zdražovania elektriny, možno budú spolu až do smrti.

Prečo je absurdné tvrdiť (či veriť), že AI bude jedného dňa (či už?) vedomá rovnako ako my a že plne rozumie tomu, čo píše (teda generuje)? Searle absurdnosť týchto tvrdení dokázal svojím myšlienkovým experimentom o čínskej izbe, ktorý si síce získal (a získava) priehrštie kritikov, ale podľa Searla (a searlovcov) len zbytočne riskujú, že si ublížia, keďže idú hlavou proti múru.

Predstavte si človeka zavretého v izbe. Nevie po čínsky. Popod dvere mu podávajú papieriky s čínskymi znakmi. Pred sebou má hrubú knihu pravidiel, ktoré fungujú jednoducho: ak toto, potom toto. Ak dostaneš tento znak, vráť takýto. Zvonka to vyzerá, akoby človek v miestnosti dokonale komunikoval v čínštine, ktorej plne rozumie. Občas dokonca odpíše niečo vtipné či rozplače človeka vonku za dverami. Lenže on nerozumie ničomu. Manipuluje symbolmi, ale nechápe ich význam. Používa syntax, ktorá je bez sémantiky. Forma bez obsahu. Vyťahovanie králika z kúzelníkovho klobúka. Tlieskame, ale nemali by sme, pretože triku sme uverili. Ilúzia sa stala pravdou.