úplne bytostne mi vadia aj veci, ktoré som mal prv rád, ba dokonca i tie, ktoré som považoval za svoje koníčky – ako  nakupovanie v papiernictve. Minul sa mi zošit, do ktorého si vlepujem vstupenky z kina, doteraz som si ale nebol kúpiť nový, lebo z návštevy obchodov mám všeobecnú úzkosť a aj tak sa mi tie vstupenky už vlepovať nechce, lebo veď, načo? A tak to je so všetkým.

Som otravný, čoraz otravnejší, občas mám dokonca pocit, že to frflanie a pocit nie vzdoru, ale rezignácie akoby boli príznakom toho, že sa uzatváram do akejsi svojej vnútornej totality, kde nemusím nič riešiť, nemusím nad ničím premýšľať, len tak prežívam akoby na voľnobeh. Veci sa dejú automaticky, moje reakcie sú automatické, neviem sa pre nič nadchnúť, z ničoho sa naozaj tešiť, ani z toho frflania nie, a tak frflem aj na to, že frflem.