už to nebolo staručké VHS, ale vtedajšia jeho modernejšia alternatíva, v ktorej sa programy vysielané v televízii dali ukladať na DVD. Princíp bol ale rovnaký. Bolo potrebné nastaviť čas, kedy sa má prístroj spustiť a kedy vypnúť, bolo potrebné nastaviť program, ktorý sa mal nahrať, a potom ešte azda formát. Inak to ale bolo veľmi jednoduché, ba až triviálne. Pre mňa.

Pre toho kolegu nie, ale nie preto, že by nerozumel, ale jednoducho ma v istom momente prestal počúvať. Ja som ďalej vysvetľoval, ale už som videl, že som ho stratil, moje slová sa v jeho hlave menili na šum. Prestal sa jednoducho sústrediť, akoby porozumenie tomu, ako to funguje, stratilo prioritu. Keby to fakt potreboval, isto by sa to naučil, akurát že to asi nepotreboval vedieť až tak veľmi, takže jeho podvedomie rozhodlo nenechať si rušiť kruhy.