tiež sme dostali voľno, aby sme ten náš – úplne bez akejkoľvek irónie – najdôležitejší štátny sviatok oslávili pracovným pokojom. To sa však nestalo, presne v duchu súdružských predsavzatí, čo si pamätám zo socialistického detstva a mladosti, som oslávil sviatok prácou, akurát teraz to bolo skutočne moje slobodné rozhodnutie. 

V praxi to znamenalo, že som sa rozprával s odrastenými deťmi o slobode, minulosti, prítomnosti a budúcnosti a tak ďalej. Boli otrávení, samozrejme, museli ísť do školy v deň, keď bývalo voľno, navyše teraz by to bol predĺžený víkend, ale zase, azda boli menej otrávení, ako keby sa učili konvenčne, za to už však ruku do ohňa nedám.