druhý: „Počas tohto roku mi bolo veľa vzaté — moja povesť, moje postavenie verejného intelektuála, moja pozícia v konzervatívnom hnutí, môj pokoj mysle, moje zdravie. No omnoho viac mi bolo vrátené (...). Padnúc na úplné dno vo vlastnej krajine, bol som inde pozdvihnutý na vrchol, a keď sa obzriem späť na sled udalostí, môžem byť len rád, že som sa toho dožil. Keď sa ocitnete blízko smrti, začnete chápať, čo znamená život — a tým je vďačnosť.“

A tretí: „Aká je súvislosť medzi šťastím a vďačnosťou? (...) My všetci poznáme dosť veľa ľudí, ktorí majú všetko, čo ľudia potrebujú k tomu, aby boli šťastní, a predsa nie sú šťastní, pretože chcú niečo iné alebo chcú viac toho, čo už majú. A my všetci poznáme ľudí, ktorí prežili veľa nešťastia, nešťastia, ktoré by sme my sami nechceli zažiť, a predsa sú naozaj veľmi šťastní. To šťastie z nich vyžaruje. Ste prekvapení. Prečo? Pretože tí ľudia sú vďační. Takže to nie je šťastie, ktoré nás robí vďačnými. Ale je to práve vďačnosť, čo nás robí šťastnými.“