Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: Nádherné veci

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

„Áno, vidím nádherné veci,“ odpovedal archeológ Howard Carter na otázku, či niečo vidí, keď v roku 1922 po prvý raz nahliadol do hrobky faraóna Tutanchamóna.

.pravidelná dávka: Nádherné veci

jeho zlatú masku sme už všetci videli nespočetnekrát – a možno sme aj počuli Carterove slávne slová, ktorými som začal tento stĺpček. No príbeh, ktorý za nimi stojí, je ešte zaujímavejší a potenciálne skrýva v sebe aj podnetné posolstvo. Keďže je november a tieto udalosti sa odohrali v rovnakom mesiaci, stručne si ich pripomeňme.

Príbeh objavenia Tutanchamónovej hrobky sa začína okolo roku 1907. Howard Carter bol už vtedy uznávaným egyptológom, no keď ho oslovil lord Carnarvon, bol vtedy už nejakú dobu bez práce. Lekári odporučili Carnarvonovi tráviť zimy nie v Anglicku, ale v teplejšom Egypte, a tak si našiel Cartera, aby počas svojho pobytu viedol archeologické vykopávky. Spoločne strávili desať rokov kopaním na rôznych miestach po celom Egypte. V roku 1917 sa rozhodli zamerať na Údolie kráľov, kde dúfali, že nájdu nezvestnú hrobku mladého faraóna Tutanchamóna.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite