niekedy sa ma niekto zvykne pýtať, čo mám stále na tom divadle rád. Nie vždy to viem vysvetliť tak, aby to bolo zrozumiteľné, ale pred pár dňami, akurát bol Halloween, sme mali zase dlhý deň. Jedna skúška, druhá skúška, medzitým vybavujete kopu vecí, riešite niekoľko projektov, medzi tým zistíte, koho zase odvolali, komu to hrozí, uvedomujete si celé situáciu, ale v skutočnosti na to nemáte čas, lebo vás čaká náročné predstavenie. 

Keď sme dohrali, debata pokračovala ďalej, ako sa hralo, čo nabudúce môže byť lepšie, čo inak. Vyšli sme z divadla aj s kolegami, unavení, ale stále vo vzrušenej debate o tom, čo sa dialo na javisku. Šli sme pokojnou tichou uličkou.