sokrates: Priatelia, čo je duša? Ja tvrdím, že je to forma tela, princíp života – ako neskôr povedal aj žiak môjho žiaka Aristoteles –, a rovnako tvrdím, že podstatu človeka nemožno zredukovať na elektrochemické, biologické či fyzikálne interakcie, ktorými tiež, ale nielen, určite je.

Milan: Sokrates, mrzí ma to, ale to, čo nazývaš dušou, dnes chápeme oveľa lepšie ako kedysi a je to len aktivita mozgu. Keď zomrie mozog, zhasne aj duša. Neexistuje nič mimo fyziologických procesov. Všetky myšlienky, túžby či vedomie sú produktom neurónov a nie tvojej „mysteriánskej“ substancie.

 Klára: Dovoľte mi zjemniť tieto ostré hrany medzi vami. Súhlasím, že duša ako nemateriálna entita neexistuje. No predstava duše je ilúzia, ktorá evolučne vznikla ako užitočný nástroj. Ľudia potrebujú veriť, že sú viac než len telo – inak sa rozpadne pojem morálnej zodpovednosti a to nechcem ani ja, i keď na slobodnú vôľu neverím rovnako ako na Ježiška, ktorý nosí darčeky.