literárny vedec, mimochodom, ten kolega, nie Krasznahorkai, a stalo sa to úplne symptomaticky počas vedeckej konferencie. Už sa dorokovalo, príspevky dozneli, o Krasznahorkaiovi akurát ako na potvoru ani jeden, ale akoby sa stalo a len sme tak sedeli v kuloároch a rozprávali sa o všetkom možnom. A teda aj o literatúre, samozrejme, a s tým, že vlastne všetkým zúčastnením sa dalo veriť, že toho Krasznahorkaia nielen poznajú, ale aj ho skutočne čítali, čo v prípade čerstvých Nobelistov nebýva pravidlom ani na tomto fóre, hoci tí ľudia majú naozaj extrémny prehľad.

Ďalším skvelým rozmerom týchto kuloárnych akademických stretnutí je, že ich účastníci sa zväčša navzájom majú radi alebo sa aspoň rešpektujú, a tak sa nezdráhajú akože spoločensky znemožniť tým, že sa podelia aj o kritickejšie, kontroverznejšie názory a postoje.