najmä vtedy, keď na seba narazili tamtí z Česka, ktorí teraz odchádzajú, a tí naši, za ktorých sa podstatná časť z nás hanbí. A teda budeme sa hanbiť naďalej, až do volieb, a v Česku sa budú hanbiť tiež, za týchto nových, ale nie všetci a nie za všetkých, lebo on už je to asi len taký nejaký umelo udržiavaný sentiment.

Akože kráčame spolu bok po boku s tým Českom v ústrety šťastným či temným zajtrajškom, kráčame od toho rozdelenia, občas jeden z nás spomalí a ten druhý akoby ho počkal a pomohol mu, potiahol ho vpred. Vraj sme dokonca k sebe vzhliadali, oni k nám v našich lepších časoch a my k nim v ich lepších časoch, a teraz sa budeme navzájom podporovať.