aké je to zvláštne. Tí, ktorí najviac obhajujú totálnu slobodu slova, to zjavne robia len preto, aby nám všetkým mohli povedať, čo máme robiť a ako máme žiť bez možnosti viesť o tom dialóg. To je ďalšia zvláštna vec. Tak často hovoríme o slobode slova, ale častejšie tým myslíme monológ ako dialóg. Pretože v dialógu sa človek predsa len musí strážiť, čo povie, a tiež musí počúvať. Nemá teda absolútnu slobodu, regulujú ju slušnosť a rešpekt.

Ale pri monodráme, kde je herec sám, sa taká absolútna sloboda slova uplatní lepšie. Učili nás, že dráma vzniká tým, že osoba A a osoba B spolu vedú dialóg, v ktorom ak spolu nesúhlasia, vzniká dramatický moment.