prednedávnom bolo zatmenie mesiaca. Dokonca krvavého, ako mi niekto hovoril. V ten večer na prechádzke so psom som videl na ulici mnoho ľudí. Starší seniori, rodiny s deťmi, všetci mali ďalekohľady a dívali sa na nebo. Nebola to nejaká obrovská masa, ale prichádzali. A na nebi sa odohrávalo nádherné divadlo.

Stáli sme tam a dívali sa, lebo tam hore je svet, ktorý nás presahuje. Ktorý nám hovorí, že naša večnosť nie je večnosť, že náš čas nie je čas, že je to všetko ilúzia.